Súčasťou tejto iniciatívy je návrh pravidiel v zahraničnej politike[1], ktoré umožnia mierové spolužitie jednotlivých štátov.

Nie je ľahké dosiahnuť mier v dnešnej atmosfére nedôvery, keď sa tiež nerešpektujú žiadne pravidlá, dokonca ani tie na ochranu života a dôstojnosti susedov. Aké nebezpečné to môže byť, vysvetľujeme v tu.

Dôveru si nemôžeme vynútiť, rovnako ani to aby sa iní správali podľa našich predstáv. Nemôžeme ani zmeniť to čo sa už stalo. Môžeme však pomôcť vytvoriť podmienky, ktoré každému dajú možnosť začať odznova, aby si dôveru mohol zaslúžiť a aby mohol žiť v mieri - výmenou za rešpektovanie jednoduchých a transparentných pravidiel, ktoré sú potrebné na dosiahnutie toho všetkého.

Uskutočniť sa to dá vytvorením mierovej zóny, do ktorej budú môcť vstúpiť všetky vlády, ktoré tým chcú dať najavo, že nie sú nepriateľmi pre toho kto na nich vojensky neútočí. Dôveryhodnosť že sa sami nestanú útočníkmi bude posilnená prísnymi pravidlami členstva, ktoré takúto agresiu neumožnia. V prípade akútnej potreby umožnia len transparentnú obranu na zastavenie prebiehajúcich útokov. 

Keďže obrana môže byť oveľa účinnejšia ako dobyvačná vojna, o to viac keď je zabezpečená spoločným úsilím všetkých členov, môžeme predpokladať, že mierová zóna bude bezpečná a dostatočne silná.

Spomínané pravidlá, podpísané každý člen vo vyhlásení, umožnia spolužitie a spoluprácu veľkého množstva hoci aj veľmi odlišných štátov. Vrátane tých, ktoré sú teraz vo vojne, čo im umožní okamžite zastaviť násilie, a to tak že im poskytne silnú ochranu pred ďalšími útokmi. Nenaruší to ani členstvá vo vojenských alianciách alebo štatúty neutrality.

Vstup do mierovej zóny bude otvorený pre všetkých bez ohľadu na politickú alebo geopolitickú príslušnosť. Každý kto dokáže odpustiť minulosť bude môcť žiť v mieri a slobodne. 

Ďalšie dôvody, pre ktoré veríme v úspech tejto mierovej iniciatívy:

• Takmer všetci ľudia na svete chcú žiť v mieri. Odmietame nielen vojny, ale aj oveľa menšie zmeny, ktoré by priniesli neistotu do nášho každodenného života.
• Bez podpory svojho obyvateľstva nemôže žiadna vláda začať alebo udržať vojnovú politiku, hoci by mala v rukách aj absolútnu moc[2]. Neplatí to len tam, kde krajinu ovládajú cudzie vojská.
• Nie je ani bežné, aby ľudia želali vojnu iným. Spravidla nepodporujú vojnovú politiku svojej vlády. Ak áno, tak len vtedy, ak to považujú nevyhnutné pre vlastnú bezpečnosť alebo záchranu mnohých životov.
• Členstvo v mierovej zóne poskytne takúto bezpečnosť, po ktorej vojny nebudú potrebné. 

[1] Spomínané pravidlá sú výsledkom viac ako desaťročnej práce na novom systéme kolektívnej bezpečnosti a obrany.

[2] Moc každého vládcu pochádza len z obyvateľov, ktorí sa mu podriaďujú a presadzujú ju.